Vrátil som sa po týždni domov a každý sa mi zdá iný. Jeto len môj pocit alebo je to naozaj tak. Alebo som sa zmenil ja.
Začal som si viac vychutnávať chvíle. Chvíle oddychu, chvílesedenia na záhrade, chvíle prechádzky, chvíle hladkania môjho psa....Je tozvláštne, ale asi som sa fakt trochu zmenil. Nebol som preč dlho, no stačilo mito, aby som pochopil veľa vecí.
Pochopil som, ktorí ľudia sú pre mňa dôležití, a ktorí naopaknie. Keď tak opäť premýšľam, zmenili sa aj oni. Pomaly strácam jednu osobu. Nieje to moja vina. Sama sa rozhodla. Nie som človek, ktorý bude druhéhoprehovárať, nie to sa mu ešte vnucovať. Možno raz pochopí, kto je naozaj pravýmpriateľom. Ja to viem. Týchto ľudí nie je v mojom okolí veľa.
Priateľ vám pomôže, nikdy sa vám neotočí chrbtom. Povie vámpravdu do očí. Vždy si s ním máte čo povedať. Je vaša krvná skupina.
Pochopil som, čo pre mňa znamená rodina. Pusa od mamy, pochválenieod otca, objatie starkej, bratov smiech. Nikdy som to nevnímal tak ako dnes.
Viem, že ma v živote čaká veľa skúšok. Taktiež viem, žemi každá niečo dá., každá ma posunie niekde dopredu. Budem tu. Budem kráčať za nimi.Budem počúvať svoj vnútorný hlas. Dúfam, že ma nesklame.